kauzy

1. Pred búrkou

1. jún. 2009 | videlo 12620 ľudí

Stiahnuť flash player Pre správne prehrávanie videí potrebujete mať nainštalovaný
Adobe® FLASH PLAYER. Prosím kliknite na ikonku pre spustenie inštalácie.


Dôležité upozornenie: po stiahnutí inštalačného súboru, skôr ako ho spustíte zatvorte všetky okná Vášho prehliadača. Ak máte prehliadač Mozilla Firefox, zatvorte aj okno so zoznamom sťahovaných súborov, ak ho máte otvorené.

Po inštalácií sa zmeny prejavia až po zatvorení všetkých okien Vášho prehliadača a opätovnom spustení.

Ako vyzerala slovenská spoločnosť v stredu 15. novembra 1989, dva dni pred? V novinách nebolo ani stopy po tom, čo sa o dva dni chystá. Pravda, orgán Komunistickej strany Slovenska, Práca, orgán Revolučného odborového hnutia a Smena, orgán Socialistického zväzu mládeže písali v ten bežný deň uprostred bežného socialistického týždňa bežné veci: o tom, aké orgány komunistickej strany zasadli a o čom rozhodli, ako pracujúci plnia plány a imperialisti kujú intrigy.

Možno len tri veci neboli celkom bežné. Komunistickú stranu Československa hlboko znepokojovala gorbačovovská perestrojka, za ktorou prestarnuté stranícke špičky cítili ohrozenie svojej moci zo strany mladšej komunistickej garnitúry. V Čechách to boli komunistickí a zväzácki funkcionári ako Miroslav Štepán či Vasil Mohorita, na Slovensku začala verejne vystupovať skupina okolo Viliama Plevzu v Ústave marxizmu-leninizmu, do ktorej patrili Peter Weiss či Pavol Kanis. Napokon, na jar sa chystal ďalší zjazd  komunistickej strany.

Druhou vecou, ktorá znepokojovala špičku komunistickej strany, boli prejavy občianskej neposlušnosti. Komunistická strana bola presvedčená, že ich má mocensky a represívne pod kontrolou, ale od roka 1988 nadobúdali čoraz väčší rozmer. Vyvrcholili manifestom Demokracia pre všetkých Hnutia za občiansku slobodu, ktorý sa stal prvým reálnym demokratickým politickým programom. Zo Slovenska ho podpísali Ján Čarnogurský, Ivan Hoffman, Jozef Jablonický, Miroslav Kusý, Ján Langoš, Vladimír Maňák, Anton Selecký a Milan Šimečka. Marcová sviečková demonštrácia v Bratislave, rozohnaná striekačkami za asistencie trochu neistých pohľadov slovenskej komunistickej elity, prizerajúcej sa spoza zácloniek hotela Carlton, už neobhajovala len cirkevné, ale aj občianske práva. V januári 1989 kládli ľudia pod sochu svätého Václava verejne kytičky na pamäť upáleného Jana Palacha. Prvé demonštrácie sa konali pri príležitosti dvadsiateho výročia augustovej okupácie v roku 1968. V Čechách vznikli podpisové hárky výzvy Několik vět, ktoré napriek kontrapodpisovej propagande a zastrašovaniu podpísali desaťtisíce ľudí a nie stovky ľudí ako Chartu 77. Na Slovensku činnosť ochrancov prírody prekro¬čila čisto ochranársky rámec a zmenila sa na občiansku aktivitu za zmenu kvality života. Proti opätovnému väzneniu signatárov Charty 77 sa zdvihli prvé verejné protesty, a to aj z radov dovtedy lojálnych umelcov. Na Slovensku vznikli prvé podpisy proti  väzneniu piatich disidentov Bratislavskej päťky, Hany Ponickej, Jána Čarnogurského, Miroslava Kusého, Vladimíra Maňáka a Antona Seleckého. Podpísali sa už nielen disidentské kruhy, a prvý raz aj Alexander Dubček, ale aj spisovatelia, sociológovia, ochranári, ktorým sa v jazyku disidentov hovorilo oficiálne štruktúry.

Tretia vec bola možno vôbec najznepokojúcejšia. Prakticky celý rok 1989 sa rozpadal komunistický systém. To nebola len vec Československa, ale proces, ktorý prebiehal v celej strednej, juhovýchodnej a východnej Európe. V Maďarsku sa už na jar strihali ostnaté drôty a otvorenými hranicami prúdili trabanty a wartburgy z NDR. V Poľsku už prebiehal dialóg za okrúhlym stolom a 9. novembra padol symbol rozdeleného sveta berlínsky múr.

Historickou vlastnosťou prevratov a pučov je to, že majú svoje techniky, možno ich pripraviť, uskutočniť podľa vopred pripraveného plánu. Vlastnosťou revolúcií je to, že ich podmienky sa pripravujú dlho, za cenu mnohých anonymných i menovitých obetí, častých stroskotaní, ktoré vyvolávajú dojem nezmeniteľnosti režimu a systému - a práve preto keď k revolúcii príde, prekvapí a zaskočí takmer všetkých. Revolúcia sa nepripravuje ako puč či prevrat, revolúcia vypukne a nachádza svojich aktérov  nepripravených.
Preto ani pätnásteho novembra 1989, dva dni pred, nikto netušil, čo sa chystá a najmä o akú veľkú zmenu pôjde.

Peter Zajac


fotogaléria

Československo bolo pred novembrom 1989 krajinou s dvojitým dnom. Za názory sa zatváralo, voliť Komunistickú stranu sme chodili dobrovoľne. Propaganda bola plná prázdnych rečí o ekonomických úspechoch, obchody plné rovnakých konzerv, fliaš, skla a porcelánu. Oficiálne sa tomu hovorilo reálny socializmus. Fotografie: ©Ján Lőrincz a © Petra Bombíková-Maudgil
Obchod Obchod

Diskusia (8)

  1. ."snívajte s nimi" do 2019 od .janiga Dušan | 12. december 2009 21:50

    NO POČKAJ ZAJAC!.. bol a je dobrý serial pre deti a pre ne je aj Óda na novembrovú prahocentralistickú sametovú, ako ďaľšiu úkážku Prahy v "inej fbarve" a po 20 rokoch nostalgické prirovnanie "BIELA HORA 2"Dajte deťom do učebníc, čo sa chystalo na pokyn ÚV KSČ vo Vláde ČSSR pre mladých a mladé rodiny, či o čom jednala Celoštátna konferencia SZM 13.11...Čo tu uspávate terajšie deti ešte viac, ako návykové západnodemokratické látky,erotickohororové "rozprávky" na dobrú noc a všetky naimplantované svinstvá vyspelého západu do našeho prostredia.Dokedy chcete kecať o slobode cestovania mladým "prstom po glóbuse" a s perspektívou "cestovania" ako za FrancJozefa za rbotou. Takou podradnou, ako pred 100 rokmi, či už i vtedy sme to my komunisti a zdola zapríčinili! Lebo tí zhora na čele s kádrovákom Čalfom a jemu podobnými, tí sa stali VĎAKA OF a VPN znovu "piliermi " nového režimu a tí boli RÝCHLO VAŠI, lebo "bohovia novembra tak chceli, resp. DILETANTI a DETI,plus eštebešíbri "pochopili" skôr ako my vidiečania, "KDE JE ICH MIESTO"... A teraz za tento VÁŠ historickonovembrový kiks neviete, komu tohoto červenočierneho PETRA dať do ruky. Dajte ho Petrovi Zajacovi, Gállovi, Havlovi, Kňažkovi,Kusému a ďalším a ONI to už "zariadia, ako v 89, ale už bez euforicky navedených detí, ktoré si zahrali hru na revolúciu, ako nikde vo svete. Po 20 výročí by sa mohla premenovať na tínedžreskú, aby sme mohli deti z nej a jej neblahých dôsledkov ospravedlniť, a mnohí by nemuseli skrývať hlavy ako pštrosy, či mŕtvy chrobáci v nostalgickom rozjímaní...Pri "oslavách mi ich bolo úprimne ľúto, ale za to si nekúpim ani vreckovku... Keby ste tak skúsili zjednocujúco osloviť národ tak ako v 89 i v roku 2009, AK SME NA JEDNEJ LODI a VŠEMOHÚCI nás má rád všetkých, a nie ako VY! Dokedy nás bude "zjednocovať" neznášanlivosť, závisť, osošovanie od parlamentu po poslednú Rómsku osadu? Či si myslíte že Pápež sa bude za nás modliť a mi ako trpáci spod Tatier budeme sedieť na zadku a čakať na "zázrak". Každý čaká na každého? A podľla výšky platu je to ako? Či my dolu to máme pretrpieť až po Kráľovstvo nebeské a tak už bude jednotné Slovensko? Tak "zaspievajte mi nejakú po20ročnú pašiu, že ako bude, ak bude ako nabolo....čakám a U R Č I T E N I E S Á M....

  2. .ani teraz od .sylvia | 11. november 2009 12:02

    ani teraz to nie je idealne, aj mne je z tohto co sa deje zle, ale zato komunisti neboli lepsi.

  3. .ze co od .tom | 10. november 2009 23:43

    No podla toho co si napisala tak mam o slovensko strach a co uz je len teraz dobre. A to ze seci mali secko to si trafila a stym aler nikto nemal nic to tez ale dneska az na par vinimiek.... Ruku na srdce a ze kedy bolo? Ked som mal; za co ale nemohol asom alkebo teraz ked mozem ale nemam zaco alebo ked som si hubu otvorit a nemal som preco alebo teraz ked swi ju otvorim a nepomoze mi to... Sak sa uz uvedomte a secko co bolo americke bolo fajn a teraz sa kukni kde nas ta americka vidina dostala a za kym sme sa to tlacili za ludmi co ma najmensiu historiu a este su to europani hrajuci sa na americanov, obcianska vojna kopec zastrelenych prezidentov fasizmus nezamestnanost presadzovanie svojich nazorov vojensky posd zastitou demokracie a dve svetove financne krizi. Ja sa bojim co tu bude na tom nasom slovensku ak taky ako ty tu stale budu medzi nami...

  4. .ps od .mt | 9. november 2009 20:25

    p.s.: nie vsetci by sa na nich "vysrali" ako hovorite. tak zvazuj/te, co pises/te... vdaka.

  5. .uplne si mimo? od .mt | 9. november 2009 20:24

    prosim ta, alebo vas, co za reci toto su? ako bolo kedysi dobre? ved to moze vzist len z nejakej chorej mysle... alebo od cloveka, ktory jednoducho je lenivy nieco so sebou dnes robit, aby si zabezpecil zivobytie a socializmus mu vyhovoval, ved kazdy mal vsetko. a pri tom nikto nemal nic. vdaka takym ako ty/vy je tu terza to, co je... milujem slovensko. ale mam obavy, co tu bude za par rokov, ked mnohi stale glorifikuju to obdobie utalku a totality. prosim, spmatajte sa.

  6. .>??> od .tom | 9. september 2009 23:08

    Sak prave. Posraty umelci. Furt sa im cosi nelubilo. Hajzli intelektualsky. Normalny ludia si zili dobre. Mali pracu mali kde byvat a zivotna uroven teda ceny neboli zle. Teraz ziju ludia v strachu. O to co bude zajtra.. Tak teda este raz DAKUJEME VAM. Ale verte mi ze teraz by sa na vas vsetci vysrali.

  7. .ako dobre, že ste dali dokopy toto všetko od .pisarka | 8. august 2009 18:15

    Nežná revolúcia bola mojou srdcovou záležitosťou. V tom čase som bola už dospelá, odhodlaná vzdorovať moci. Moji rodičia ma v tom podporovali, aj keď mali vlastnú skúsenosť s ruskými tankami v 68. roku. Spadol mi kameň zo srdca pri správe o celom tomto projekte. Vďačím celému kolektívu, ktorý dal túto nedávnu históriu do tejto podoby.

  8. .skvelé akcie odporu mladých umelcov z čias totality: od .elena Pätoprstá | 6. august 2009 22:01

    Nemalo by sa zabúdať , že 17. novembru predchadzali roky odporu viacerých disidentov a skupin odporu voci režimu. Toto su akcie mladých umelcov, ktore nastavovali totalite zrkadlo : www.workingmemory.sk

Pridať komentár
captcha

Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.

Inzercia Newsletter RSS Predplatné Články z tlačených vydaní Kontakty

Copyright © 2009 - 2010 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X

Design and Technology by MONOGRAM